Téma, o ktorej by sa dalo diskutovať donekonečna. Bolo lepšie vtedy alebo teraz? Bol socializmus lepší ako kapitalizmus? Bol život vtedy jednoduchší ako je ten dnešný? My sme sa zamysleli a v skratke vám prinášame tie hlavné dôvody, prečo si dnes mnohí Slováci či Česi myslia, že vtedy bolo lepšie.
Dnes často počuť, že vtedy sme boli sebestační, všetci mali kde bývať, všetci mali možnosť pracovať (resp. museli, ak nechceli skončiť vo väzení), všetci obyvatelia mali istoty. Dnes sú, naopak, všetci zdieraní, všetko je drahé, sme závislí od iných štátov, od Európskej únie, sú k nám dovážané nekvalitné produkty, vrátane potravín. Bola to ale až taká idylka? Veru, nebola. Tým nechceme povedať, že teraz je všetko lepšie a ideálnejšie.
A čo tie dôvody? Určite jeden z faktorov, ktorý napomáha názoru, že pred rokom 1989 bolo lepšie, je fenomén známy ako „spomienkový optimizmus“. V skratke to znamená, že ľudia majú od prírody tendenciu zabúdať najmä na to zlé. Ostávajú im teda tie lepšie spomienky. A keďže napr. ľudia, ktorí majú dnes 50-60 rokov, prežili v socializme svoju mladosť, majú na toto obdobie pekné spomienky. A naopak, cestu dospeláckeho života, ktorá je obvykle zložitejšia, zažili v kapitalizme. Týmto názorom navyše dokázali „nakaziť“ i mladšie ročníky, ktoré nemajú osobnú skúsenosť s predošlým režimom.
No, je tu ešte jeden významnejší faktor. Keďže museli všetci pracovať, hoci často tej práce niekde až toľko nebolo, pracovné tempo bolo oveľa nižšie. Tam, kde vtedy sedelo v kancelárii šesť ľudí, sú dnes tak dvaja, zatiaľ čo výkony mnohých pracovníkov pracujúcich v teréne boli nemenej mizerné. Uliať sa vedeli aj vo fabrikách. Avšak, keďže bolo všetko štátne a všetky „straty“ vykrýval štát, takmer nikomu to neprekážalo. Aj keď on ich reálne až tak nevykrýval, keďže neustále narastal dlh voči západným štátom, čo sa ale vtedy, pochopiteľne, nemedializovalo.
Najmä pre ľudí, ktorí sa za socializmu vyučili (či vyštudovali nejakú školu) a následne boli zaradení na určité miesto „na večnosť“, bolo šokom, že po prevrate sa stali podniky súkromné a odrazu sa nemohli len tak poflakovať. Samozrejme, mnohí boli poctivci a pracovali ukážkovo. Ľudia tej doby neboli pripravení na svet, v ktorom musia byť aktívni, hľadať si prácu, pre lepšie miesto urobiť niečo viac. A keďže sa to dotklo miliónov ľudí, ktorí si neuvedomujú súvislosti a neudržateľnosť toho režimu, ich názor o „zlatom socializme“ sa preniesol do dnešného kapitalistického sveta, ktorý je jednoducho iný.
Zdroj: Funmagazín.sk | Foto: Pixabay, YouTube/Ekonomia ľudskou rečou
