Zatiaľ čo v minulosti bol počet vysokošlovákov veľmi nízky, v súčasnosti sa k najvyššej forme vzdelávania dostanú takmer všetci, ktorí majú záujem. Na niektoré odbory či školy je síce poriadny nával, avšak na iné sa dá dostať celkom ľahko a školy sú radi, že im do niektorých študijných programov vôbec niekto nastúpi.
To znamená jediné. Vysokoškolské diplomy majú doma aj ľudia, ktorí by v minulosti boli radi i za maturitu a zamestnávateľov často ten diplom ani nezaujíma a preferujú skôr skúsenosti a schopnosti, ktoré behom pohovorov z uchádzačov vycítia. Teda až na štátnu sféru – doktori, učitelia, sudcovia a pod. Nie je ničím neobvyklým, že vedúci či riaditelia sú bez titulov a ich podriadení sú inžinieri či magistri, poprípade aspoň bakalári.
Z toho sa dá teda ľahko vydedukovať, že vysoká školá veľký význam (až na niekoľko spomenutých pozícii) nemá. Práve ľudia z praxe, no aj mnohí študenti tvrdia, že im štúdium na vysokej škole / univerzite veľa nedalo. Dá sa však s týmto názorom nesúhlasiť? Áno, dá.
Samozrejme, každá škola, každý odbor i každý vyučujúci je iný, nedá sa škatuľkovať všetkých a všetko do jedného vraca. Avšak, čo podľa nás každému vysokoškolákovi, ktorý aspoň pár semestrov inštitúciu „vysokého vzdelávania“ navštevoval, táto životná etapa dala?
Väčšina očakáva, že by to mali byť vedomosti. No, áno, aj tie študent pochytí. Avšak, často sa naučí také kvantum učiva, že si z neho zapamätá len malé množstvo. O tých vedomostiach to teda možno až tak nie je. Získať sa dajú ale iné cenné danosti. Ktoré?
Určite samostatnosť. Na vysokej škole už nikto nikoho neusmerňuje a každý si musí všetko zistiť sám, nájsť niekoho, kto mu pomôže, poradí. Človek sa stretne s často nezmyselnou byrokraciou, ktorá ho bude sprevádzať životom. Okrem toho tu narazíte na skutočne najrôznejších ľudí. Najmä preto, že na niektorých školách, hlavne ak je študent na internáte, stretne ľudí zo všetkých kútov republiky, možno i zahraničia. Dokázať bývať s ľuďmi, ktorých ste ešte pred pár dňami či týždňami nepoznali, je novým levelom najmä pre tých, ktorí nechodili do táborov či na brigády ďaleko od domova.
I keď sú niektorí veľkí extroverti, tak aj na nich začne občas číhať nepoznaný stres, možno až strach. Je tu predsa len veľa nového, nepoznaného a nielen skúšky či zápočty, ale aj riešenia svojich „nových“ problémov určitým spôsobom človeka zmenia. Veľa študentov sa začína na svet, na vlastné okolie, ktoré bral predtým ako „normálne“, no aj na dovtedajších priateľov a rodinu, pozerať inak. Tu spozná iných, nových ľudí. Získava nové kontakty, začína mať iné, dovtedy nepoznané možnosti.
Takže aj o tom je vysoká škola. Nielen o učení a vedomostiach. Vo finále si mnohí uvedomia, že to boli krásne, hoci chvíľami náročné okamihy. Možno niekto behom štúdia usúdil, že to nie je miesto preňho, a neraz aj tí, ktorí sú nadpriemerne inteligentní alebo v porovnaní so spolužiakmi veľmi schopní. Práve aj to je znak toho, že človek dospel. Práve schopnosť sa rozhodnúť, zobrať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk a vykročiť nenalajnovanou cestou sú dôkazmi, že vysokoškolský svet zanechal na danom jedincovi stopy.
Zdroj: Funmagazín.sk | Foto: Pixabay
